Milujem klobúky!



Keď som si dnes tento nasadila, zastavil sa čas. Bol to jeden z tých vzácnych okamihov, ktoré sa nedajú popísať slovami. Jednoducho to iba cítiš. Rovnováha.

V jeden nádherný jesenný deň v roku 2014 sa tiež zastavil čas. Zaľahla som a nedalo sa mi vstať. Nemala som silu ani chuť na nič. Nič nedávalo zmysel, pre nič a nikoho sa neoplatilo ráno vstať z posele. Chceš len spať a spať...

Z posledných úlomkov síl a vďaka obrovskej podpore rodiny som ale nakoniec vstala, obliekla sa a nasadla na ten vlak. Išla som skúsiť prvé dotyky s kaderníčinou. Bez očakávaní, bez nálady, zato s obrovským strachom. Záchvaty paniky na mňa číhali za rohom, na ulici, v autobuse, vo vlaku. Mala som už až strach zo strachu.

Po malých krôčikoch som sa dopracovala tam, kde som dnes.

No a dnes?

Dnes som si kúpila tento nádherný klobúk. Budem ho nosiť, pretože sa mi to tak páči. Už nemám strach. Nemám strach ani z toho, čo si pomyslia ostatní.

Našla som v sebe Moniku.

Úprimnú k sebe samej i k okoliu.

Hrdú na svoju rodinu i prácu.

Silnú pre seba i tých, ktorí to potrebujú.

Milujem život!